Žilina je veľmi pekné mesto. Vysoko rozvinuté skoro vo všetkých oblastiach až na rekreačné športy. Ešte cyklisti tu majú ako tak pekné cykloturistické trasy v okolí, ale pre nás, korčuliarov, tu toho veľa nie je. Samozrejme, že keď sa chce, tak sa vždy  nájde nejaké miesto na jazdenie, no miesto, ktoré je na to priamo určené tu máme len jedno. Je to novovybudovaný chodník pozdĺž priehrady, Vodné dielo Žilina.

  Tiahne sa cez smerom na východ a lízne jednu menšiu dedinu (Mojš) a skončí v druhej (Varín). Celá trasa ma pouhých 7 km, čo je podľa mňa fakt málo. Tento chodník tu máme už rok, no ja som sa až nedávno rozhodol ísť ho vyskúšať.

  Pre mnohých korčuliarov je asi problém sa tam dostať. A vlastne ani nechápem načo tam vôbec chodia. Odvezú sa autom tesne na začiatok. Obujú si korčule. Prejdú cca 200 metrov tam a späť, hodinu len tak sedia v aute a idú domov. Sú to také povinné výlety s rodičmi.

  Začiatok trasy. Na začiatku je veľa ľudí. Zvolil som rýchle tempo. Prakticky som všetkých obiehal. Ešte viac prakticky mi tam všetci zavadzali. Doslova. Som ale tolerantný, tak som to neriešil. Začiatok bol celkom nudný, jediné čo ma ako tak upútalo bol moment, kedy som obiehal plachetnicu plaviacu sa vedľa mňa. Po asi 3 km je most. Ten most je akási méta, veľa ľudí zaň nešlo a tam sa otáčali. A ešte viac ich udychčaných sedelo na schodoch. Na tom úseku pod mostom sa tiahol asi 30 m pás hrubého asfaltu. Ktorý vystriedal inak jeden krásne hladký.

  Ja som sa nezastavoval a šiel ďalej. Podľa mňa tí ľudia nevedia o čo prišli, lebo tá príroda čo nasleduje je veľmi pekná. Či už sú to tie hory, alebo krásna kľudná rieka. Bolo tam príjemne. A absolútne geniálne bolo to, že tam už skoro nikto nebol.

Potom ale nasledovalo čosi priam príšerné. Približne 200 metrový úsek popri kafilérke (spaľovňa zvieracích mrtvol). Predstavte si to. Ste unavení a zadychčaní. Dýchate na plné pľúca a zrazu ten smrad, pri ktorom vám až slzy tečú.

  Zaujímavý bol prechod popod druhý most. Ten viedol z kameňolomu do nejakej fabriky. Bolo to pekné. Korčuliarov ubúdalo a ubúdalo až sme sa na samotný koniec dostali dvaja. Čas 14 minút. Dráha 7 km.

  Po chvíľkovom oddychu som šiel naspäť. Nuž.. musím uznať, že som už mierne viac nevládal. Šiel som pomalšie aby ma dobehol ten druhý korčuliar.. a predbehol. V závese sa jazdí lepšie. Aj sa tak stalo, no potom som ja jeho zase obehol, lebo strácal tempo. Tak som šiel sám. Zase obiehal všetkých čo sa vracali od mostu až som sa dostal na začiatok. Vyvalil sa na zem a ležal. Po asi minúte prišiel aj ten druhý korčuliar. Čas 17 minút. Dráha 7 km.

  Nevládal som už nič. No aj tak som si bol ešte zajazdiť s kamoškou. V noci trošku poslalomiť. Myslím, že sa tam ešte vrátim, ale nemôžem tajiť sklamanie.

Na záver..

Čo ma prekvapilo? Naozaj veľmi dobrý asfalt

Čo ma potešilo? Aj keď to bol veľmi horúci deň,  vodná nádrž vzduch krásne zvlhčovala, takže sa dýchalo príjemne.

Čo ma naštvalo? Že sa skoro všetci „hrali“ na rýchlokorčuliarov a metali rukami. Dostal som tri krát po hube, keď som takých predbiehal.

Čo ma zaujalo? Bol som tam jediný človek čo mal obuté K2-ky. Potom tam bolo cca 7 ľudí s „TESCO korčulami“ a celý zvyšok mal na sebe Rollerblady.

Enjoy!

PS: Celú trasu si môžete pozrieť na tejto stránke.

článok napísaný pre www.brusle.info