Zdravím vás. Tak konečne nadišiel ten deň. Prišiel som zo školy, nejako som nemal čo na práci, tak ja reku, že si pôjdem zajazdiť. Aj som šiel..no bolo mi tak všelijako. Keď som prišiel domov, myslel som si, že dnešný deň už strávim v kľude doma. Robil som pravidelnú kontrolu korčulí po jazde, keď skúsim zapnúť podsvietenie. Zasvietilo sa. Skúsim druhú. Nič! Pozrem sa lepšie a vidím jeden káblik voľne trčať. "Nevadí," poviem si a pracujem na oprave. Zabralo mi to cca 2 hodiny. Keď to dorobím, mám neskutočnú chuť ísť ich vyskúšať.
Dlho som sa prehovárať nemusel a už som bol na chodbe. Obujem si korčule, pevne stiahnem. Ešte raz skúsim zapnúť svetielko..krása poviem si a vypnem ho. Hodím na seba mikinu, zoberiem mp3ku, nasadím chrániče na zápästie do ruky prilbu a už som vo výťahu. Tam si pred zrkadlom šupnem sluchátka do uší, nasadím prilbu a som vonku. Prechádzam chodníkmi a nikde nikoho nevidím. Krásny pokoj, také jazdy milujem. Počúvam album Zatmenie od skupiny HT. Alternatívne melancholická hudba, no presne na také niečo som mal chuť.
Po pár minútach som na svojej obľúbenej ceste. Za jazdy si zapnem podsvietenie. Funguje..čo ma teší. Idem vpred. Ani moc nerozmýšľam kam až zájdem, proste idem. Nikde naokolo žiadni ľudia. Stále idem vpred, sem tam sa pozrem dole, či je všetko v pohode. Ide to. oproti mne ide nejaký chalan.. zahľadený do mobilu. Ani nevie aká rarita okolo neho prešla. Som na konci cesty, rozhodnem sa ísť na jeden chodník na inom sídlisku.
Začína sa pasáž absolútnej tmy. Vynikám. Prefrčím okolo nejakého páriku. Zrejme sa za mnou otočili, nestíhal som sa obzrieť. Zrazu mám v sebe veľmi veľa energie. Nechápem, kde som ju získal, veď ešte pred pár hodinami som ani sedieť nemohol. Som na širšom chodníku v miernom svahu.. nemôžem odolať tak sa otočím a idem dozadu. Skúsim si prekladanie..pohoda. Obzriem sa za seba a asi 2 metre za mnou je schodisko dole. V tom momente sa zvrtnem elegantnou otočkou a rozbehnem sa vpred. Pár okoloidúcich ľudí uznanlivo pokývkalo hlavou. Keď skončí stúpanie, začína sa ostré klesanie. Bavím sa.. v tej chvíli mi bolo jedno čo si o mne kto myslí. Roztiahnem ruky a hrám sa na lietadlo. Jazdím z jednej strany na druhú.
Klesanie sa končí vypuknutým chodníkom, mierne ma to vyhodí hore a ja vo vzduchu strácam rovnováhu a nakláňam sa dozadu. No už som skúsený, vedel som čo mám robiť. Elegantne dopadám na korčule,no ešte stále mierne nesvoj. Zastavím sa. Z diaľky sa na mňa kuká akýsi chalan. Ešte musí chviľku vydržať. Vrátim sa na most, z ktorého som prišiel a zopakujem si ten zjazd. Tentoraz sa už nehrajkám ale idem na rýchlosť. Makám ako viem. Vypuklina ma už neprekvapila. Pokračujem ďalej. Ľudia na mňa hľadia mierne dezorientovane. Nevadí.
Na konci tohto opäť prehnane širokého chodníka je cesta. Ostro točím vľavo. Tuším sa mi mierne podšmykla pravá korčula. Skokom vchádzam do podchodu. Neplánoval som skočiť, vymrštila ma tá rýchlosť. Ďalej ma čaká kus po hlavnej ceste. Stále veľa energie v sebe, predo mnou mierne klesajúca rovná cesta bez áut, za mnou vietor, ktorý mi jemne našepkáva aby som sa rozbehol. Dlho neváham. idem znova na rýchlosť no zameriavam sa aj na to, aby som šiel ladne. Ide auto.. Vidí ma, no aj tak idem radšej na krajnicu. Blikne na mňa. Poteší ma to, tak sa otočím a venujem mu kývnutie rukou.
Som na tom sídlisku. Zoskakuejm z obrubníka. Všimol som si pod sebou na zemi to krásne modré svetlo. Hneď mi preleteli hlavou všetky diely Fast and Furious. Táto myšlienka rýchlejšie odišla ako prišla. Asi to bolo tým, že som sa zrazu rútil dole veľmi prudkým kopcom. Viac som sa skrčil a som dole. Tvrdý dopad..vyním za to cestárov, nie seba. Som na tom chodníku kde som chcel byť. Idem hore na koniec. Stretnem pár ľudí. Zahladia sa dole, niečo si pošomrú, neviem čo. Žijem si vlastný svet. Len ja, HT a K2-ky. Som na konci chodníka. Otočím sa. Precvičím si pár freestyle figúr. Muselo to vyzerať efektne. Zrazu sa rozbehnem a rútim sa dole. Chodník má čoraz väčší spád. Super rýchlosť. Chcel by som sa vidieť..ako to vyzeralo. Z tej rýchlosti som nepočul mp3ku. Začal som sa preklínať, že som si ju nedal hlasnejšie. Rýchlosť je zrazu privysoká.. no nebrzdím. Z nejakej divnej príčiny som sa veľmi prudku otočil doľava a vybehol na nový chodník, ten z ktorého som sa predtým rútil dole. Bol strmý no hybnosť (P=mv) ma vyniesla až hore. Čas ísť domov.
Opäť skáčem z obrubníka, znova na mňa blikajú autá. Zase sa bezhlavo vrhám do podchodu. Je mi to jedno, je mi to všetko úplne jedno. Vyjdem von na druhej strane podchodu. Rozhodnem sa pre freestylové rozbehnutie dozadu. Efektné, dnes sa mi darí. Predo mnou malá rampa, ani som sa nenazdal a uz som dopadol na zem. Paráda. Vyjdem hore na most.. na tú dlhu hlavnú cestu, z ktorej som prišiel...
Zrazu už chápem odkiaľ som mal tú energiu na začiatku. Je to tá, ktorú teraz veľmi potrebujem. Nevadí. Spomalím a užívam si ešte tú slobodu. Pár ostrých zákrut a už som kúsok od môjho paneláku. Rozopínam si prilbu, otáčam sa, rozhodol som sa pre vstup do vchodu prekladaním vzad. Som tam. Vypnem podsvietenie. Dám dole chrániče, prilbu..nakoniec i samotné korčule. Už som ako vy..obyčajný človek. Aby som si to stopercentne uvedomil, ešte aj mp3ka sa mi vybila.. Sadám za komp, kde spisujem ten dnešný krásny deň a už sa teším do postele, kde si znova premietnem tie krásne chvíle.
Enjoy!
_________________________________________________________________
Pre žilinčanov. Trasa bola Solinky-Borik-Plavaren-Vlcince-Hlboka a späť. Ak ste sa dostali až sem a čakáte na pointu, nečakajte, očividne nechodíte jazdiť. :)
Tým, ktorí nevedia o akom podsvietení som to hovoril, odporúčam prezrieť si môj článok Tuning: Podsvietenie korčulí
Prvá večerná jazda so svetielkami medzi kolieskami
01.04.2008 01:00:27
Komentáre
sakra foto som cakal :))
a Zatmenie je solovka Sveta z HT 8) :)
bude :)
HT-Zatmenie .. k tomu sa nevyjadrujem :) kto vypocul pochopi :)
hm...:)
(a co tomu chyba?asi len prudko nepodstatna interpunkcia :P )
hmm :)))
hmhm :D
ups >D
:)
:D