Už niekoľko hodín sa snažím zistiť aká je definícia výrazu "pokročilý korčuliar". Kde je hranica medzi začiatočníkom a pokročilým? Prečo to vlastne vzniklo? Stalo sa vám niekedy, že ste šli po ulici a tam niekde na ihrisku hrali chalani futbal a niekto z nich povedal "ja neviem ešte dávať hlavičky, ja som ešte len začínajúci futbalista". No mne teda nie.

Prečo ma to vlastne štve? Lebo sa takto absolútne zavádza verejnosť a z korčulovania sa stáva čiste konzumná záležitosť. Čo je to za bullshit, že niekto napíše nejaký návod "ako sa naučiť korčulovať" a všetci sa tým riadia? Najskôr to, potom to. Keď zvládneme to, môžeme prejsť na to.. Povedzte mi, koľko dobrých, ale skutočne dobrých jazdcov začínalo takto? Toto nie je cesta. Učenie má byť spontánne. Áno, môžu byť nejaké pomôcky ale ten človek ma sám prísť na to, ako má jazdiť a nie si čítať niečo v štýle:

"Pokrčiť kolená a ľavou nohou sa odraziť šikmo do strany, záber musí byť dlhý a plynulý. Keď sa blížime ku 3/4 záberu, pružne vystierame nohu..." wtf?

Tieto "školičky" nám dokázali akorát tak poškatulkovať ľudí. Začiatočníci, pokročilí, profíci.. A odstupňovať ,čo by mal ktorý stupeň ovládať. Keby to aspoň tak bolo správne potriedené..

Zoberme si také brdzenie do téčka. Všade zaradené medzi pokročilé techniky brzdenia. Čo to v praxi znamená? Že si o tom začiatočník tak možno prečíta ale učiť sa to predsa nebude, veď to je pokročilá technika. A čo to v skutočnej praxi znamená? Že sa ľudia nenaučia brzdiť. Pri korčulovaní vôbec nie je dôležité vedieť ísť vpred ale dokázať zabrzdiť keď chcem, ako chcem a kde chcem. Bezpečnosť. A keď sa bude brzdenie naďalej zanedbávať a prázdne strany sa budú vypĺňať spôsobmi brzdenia typu "brzdenie na tráve", "zachytenie sa o značku", potom budeme mať možnosť čítať si stále častejšie a častejšie o ľudoch, ktorí si už nezajazdia nikdy (priama úmera, viac korčuliarov = viac mŕtvych alebo ťažko zranených). A zamyslel sa niekto nad tým aká je to hovadina brzdiť o značku? O múr? Vyjsť na trávu? Bezpečnosť jazdy existuje dovtedy, kým ju jazdec dokáže korigovať svojimi schopnosťami. A to by sa mali všetci povinne učiť! Alebo by ste chceli, aby si to do vás niekto napálil, keď budete niekde stáť? Však brzdil ako sa písalo, nie?

Každý by mal ovládať viac druhov brzdenia. Pre prípad, že to predošlé zlyhá, alebo v prípade, že sa niečo jednoducho nedá použiť. Brzdenie do téčka pritom vôbec nie je náročné.

Ale ako to vôbec vzniklo? Toto skupinkovanie. To cielené klamanie ľudí? Začína to u výrobcu korčulí. Každý výrobca striktne zakazuje brzdiť do téčka. Nie je to bezpečné a ničia sa tým kolieska. A je to skutočný dôvod? Nie je to preto, lebo kolieska nevyrába ale náhradné gumičky do brzdy áno? Alebo to zakazuje preto, lebo to vyzerá komplikovanie a nechce odradiť potencionálneho kupca? Jasné. Brzdiť sa má brzdou. Ja som ale ešte nikdy nevidel niekoho zabrzdiť brzdou pokiaľ to na 75% nezariadila fyzika (hybnosť).

Poďme ďalej. Médiá. Modelová situácia: V časopise pred uzávierkou potrebujú zaplniť ešte jednu stranu. "Čo je hit?", niekto sa pýta. "Ževraj letí korčulovanie", niekto odpovie. A bum, je tu článok, ktorý napíše človek, ktorý na korčuliach možno nikdy nestál. Je to absolútny zavádzajúci neprofesionálny a neodborný brak, ktorých je na nete véééľa. Prečíta si to ale tisícka ľudí a tí sa tým aj riadia. Je to v časopise, tak to musí byť aj pravda, nie?

Mne to môže byť v podstate jedno. Ja jazdiť viem a viem dať na seba pozor. Lenže ja korčulovanie milujem a prial by som si, aby sa tomu venovalo čo najviac ľudí, no aby sa podstatne zvýšila kvalita schopností jazdcov. Pre moju, vašu, ich.. pre bezpečnosť všetkých. Som zvedavý, koľko ľudí za mnou ešte príde a povie mi: "Rado, počuj, nauč ma brzdiť ako brzdíš aj ty..."

asi sa naserem a napíšem si vlastnú školu bruslení